KINESIO TAPING METHOD

Kinesiotaping je klinicky testovaná, hypoalergénna metóda, ktorá podporuje cirkuláciu krvi a lymfy. Urýchľuje hojenie. Zmierňuje bolesť. Poskytuje stabilitu svalom a kĺbom. Využíva sa pri svalovej dysbalancii, pri poranení väzov, šliach a kĺbov. Pri bolestiach segmentov chrbtice. Tejpovacia páska je prírodný produkt, bez umelých látok, ide o podpornú techniku aktívnemu pohybovému programu. Páska sa aplikuje na 2 -5 dní.

Tapovacia technika má svoj najväčší význam v ovplyvnení exteroceptívnej, proprioceptívnej, nociceptívnej aferencii s následným ovplyvnením tonusovej balancie svalu a postavenia ovplyvňovaných segmentov. Je nutné si však uvedomiť, že každá z fyzioterapeutických technik má svoje vlastné kúzlo, ale pri komplexnom prístupe v riešení funkčných porúch pohybového aparátu je potreba fyzioterapeutické techniky rôzne kombinovať, a to podľa aktuálneho zdravotného stavu a reaktibility daného pacienta vzhľadom k rôznym diagnózam.

Viete ako bolesť ovplyvňuje pohylivosť?

Excitabilitu – pripravenosť neuronálnej siete ovplyvňuje tiež vnímanie nocicepcie – bolesti. Spracovanie nociceptívnej aferencie – bolestivých signálov z povrchu tela je závislé na faktore organickom ale aj faktore psychickej interpretácie bolesti. Je nutné si však uvedomiť, že príčina bolestivej percepcie nemusí byť vždy priamo v mieste bolesti. Ide teda o spustenie „aktívneho obranného programu“, ktorý aktívne moduluje priebeh pohybu tak, že dôjde k deviácii – zmene, alebo úplnej inhibícii – zastavení daného pohybového programu. Správy o stave a funkcii vnútorných orgánov z intrareceptorov , môžu v prípade akejkoľvek disharmónie podvedome modifikovať pohybový program. V prípade, že nocicepcia – bolesť nie je vnímaná ako bolesť, vznikajú tonusové disbalancie a porucha svalovej koordinácie. Opakovaním podvedome i vedome koordinačne zmenených pohybov dochádza k tvorbe a následne fixácii tzv. náhradných „šetriacich“ pohybových programov. Táto fixácia prebieha podvedome. Vzniká funkčná porucha, pri ktorej ešte nie je zjavné štrukturálne poškodenie, ale je zjavná porucha pohybového programu. Väčšina nociceptívnych dráždiacich informácií má svoje somatomotorické a vegetatívne následky, teda odpoveďou na nociceptívne dráždenie je reflexne spôsobená hypertónia alebo hypotónia svalov vrátane vegetatívnych zmien. Príčinou svalovej hypertónie býva teda najčastejšie senzitívna aferencia priamo zo svalu, svalových úponov, kože, kosti alebo vnútorných orgánov. Tendencia posturálnych svalov k hypertónii a k skracovaniu je vysvetľovaná snahou pohybového systému nahradiť neekonomický trvalú aktivitu svalu energeticky menej náročnou funkciou väziva. Táto náhrada je však spojená s útlmom svalovej aktivity a vznikom svalovej hypotónie. Práve táto situácia svalu, ktorá je spojená s nedostačujúcou cievnou a lymfatickou cirkuláciou je v rámci tejto techniky ovplyvňovaná aplikáciou pružnej tapovacej pásky. Každý, menej vyživovaný okruh nielen pohybového aparátu postupne znižuje svoju priemernú veľkosť, teda dochádza k svalovej hypotrofii vrátane poruchy lymfatickej cirkulácie v oblasti daného svalu a kože. Pre riešenie problematiky vyššie popísaných funkčných porúch je možné využiť tapovaciu techniku. Táto technika využíva pasívnu oporu pomocou tapovacej, textilnej, pružnej pásky lepenej priamo na kožu. Ide o pasívnu oporu, ktorá vďaka svojej pružnosti nezamedzuje pohybu, nevedie k svalovým hypotrofiam a pritom poskytuje dostatočný stimul pre aktiváciu exteroceptorov, čím je možné ovplyvniť tonusovú aktivitu svalu vrátane stereognostickej funkcie kože. Táto tapovacia technika má za cieľ odľahčiť preťaženým štruktúram a zároveň zvýšiť aktivitu hypotonických svalov. Streč pripevnenej pásky spôsobuje ťah kože v okolitých svaloch a tým dochádza k reflexnému ovplyvneniu nielen kože, ale i svalov v okolí pripevnenej pásky. Týmto mechanizmom sú ovplyvňované svaly uložené nielen priamo pod tapovacou páskou, ale i v jej okolí. Zmena svalového napätia vyvolá zmenu postavenia kĺbových komponentov daného regiónu (danej oblasti). Prostredníctvom exteroceptívneho a proprioceptívneho vnímania dôjde k zmene držania daného anatomického regiónu a tým tiež k eliminácii nociceptívneho dráždenia. Pochopiteľne, ak je prerušené nociceptívne dráždenie, je cesta k obnove fyziologických funkcií pohybového aparátu ľahšia.